Radostina Doganova: Stále přicházím i dnes

Překládám do češtiny…

Komorná prezentácia maliarky Radostiny Doganovej je zamyslením zrelej (ženy) autorky nad vlastnou telesnosťou. V sérii skicovitých malieb, bez snahy o idealizáciu, dáva poctu ženskému telu. Na prvý pohľad je to séria „neatraktívnych“ častí „postfaktuálnej Venuše“, no práve v odmietnutí tela ako sexuálneho objektu nachádza jeho inú – bezprostrednejšiu podobu. Telo a jeho detaily v jej optike už nie je vystavené pohľadu ako objekt túžby, ale stáva sa nositeľom skúsenosti, zraniteľnosti, identity a vnútorného prežívania. Venušine telo už nie je primárnym ideálnom krásy – maľby zachytávajú moment rozpadu predstavy, že ženské telo možno jednoducho zmerať, pomenovať, vtesnať do estetického kanónu. Je to telo skúsenosti, pamäti, neistoty, pohybu. Telo, ku ktorému sa nevracia túžobne pohľadom, ale je to telo, ktoré hľadá pohľad človeka.