Milan Bočkay: Zadné svetlo (Retrospektívny pohľad)

Překládám do češtiny…

TAK AKO PRÍRODA NAPODOBŇUJE UMENIE (OSCAR WILDE) AJ NIEKTORÍ STARÍ MAJSTRI NAPODOBŇUJÚ MŇA Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe ľoeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u prof. Rudolfa Filu (ŠUP 1961 – 1965), ktorí od konca sedemdesiatych rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení u prof. D. Millyho a prof. P. Matejku (1965 – 1971), v r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj? Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov: maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie. Niekoľkonásobné ziluzívňovanie priestorových plánov, základných výtvarných výrazových prostriedkov však vedie maliara ďalej, k všeobecnej formulácii úvahy o podstate média. Katarína Bajcurová v: Moderné slovenské umenie. Bratislava: Interpond 1997