Milan Bočkay: Zadné svetlo (Retrospektívny pohľad)

O podujatí

TAK AKO PRÍRODA NAPODOBŇUJE UMENIE (OSCAR WILDE) AJ NIEKTORÍ STARÍ MAJSTRI NAPODOBŇUJÚ MŇA Tvorca programu analytickej maľby na princípe trompe ľoeil (zrakového klamu). Člen výtvarného združenia avance-retard. Patrí do okruhu absolventov stredoškolského štúdia u prof. Rudolfa Filu (ŠUP 1961 – 1965), ktorí od konca sedemdesiatych rokov rozvíjali novú vizuálnu podobu konceptu s cieľom zachovať si vnútornú autenticitu tvorby. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení u prof. D. Millyho a prof. P. Matejku (1965 – 1971), v r. 1982 – 2008 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. V centre Bočkayovej umeleckej koncepcie je odveký problém umenia a ilúzie, skutočnosti a fikcie. Čo je vlastne namaľované a čo je naozaj? Kde leží hranica medzi nimi? Tieto otázky rieši na základe precíznej staromajstrovskej techniky maľby, ktorou však skúma novodefinované výtvarné problémy vzťahov: maľby a kresby, plochy a priestoru, ilúzie a ilúzie ilúzie. Niekoľkonásobné ziluzívňovanie priestorových plánov, základných výtvarných výrazových prostriedkov však vedie maliara ďalej, k všeobecnej formulácii úvahy o podstate média. Katarína Bajcurová v: Moderné slovenské umenie. Bratislava: Interpond 1997