Tomas RAJLICH: Z bezprostrednej blízkosti

O podujatí

Od geometrických priestorových počiatkov z konca 60. rokov, spätých s Klubom konkretistov, ktorý smeroval k maximálnej možnej medzinárodnej konfrontácii reduktívne a geometricky tvoriacej nastupujúcej umeleckej generácie, sa odvíja prísna, do istej miery nemenná a pritom mimoriadne nápaditá tvorivá cesta Tomáša (Tomasa) Rajlicha (nar. 5. marca 1940 v Jankove). Umelec v roku 1969 presídlil z okupovaného Československa do Holandska, čo sa ukázalo ako šťastná voľba, už len z dôvodu tamojšej umeleckej scény, ktorá nielenže dokázala veľmi rýchlo reagovať na aktuálne minimalistické a reduktívne tendencie, ale výrazne k nim aj prispievala, a zároveň toto obdobie znamenalo ojedinelú situáciu v tamojšej prevádzke veľkých galerijných inštitúcií. Rajlich sa čoskoro v Holandsku svojou minimalistickou tvorbou etabloval a nasledovala aj výrazná medzinárodná kariéra, s veľkým ohlasom najmä vo Francúzsku a v Taliansku, teda ďalších súbežných umelcových domiciloch. Rajlichovo cítenie je dané variačnými modulmi absolútne monochromatických plôch, ktoré však pracujú aj s textúrou povrchu a s väčším či menším odkazom na geometrické štruktúry. Tie napokon vo svojej čistej podobe tvorili Rajlichove východiská na začiatku 70. rokov. Estetická radikalita, ktorá sa zdržiava akýchkoľvek sociálnych či naratívnych konotácií, pracuje výhradne s odkazom na výtvarné dielo a jeho vizuálne dispozície. Zdôrazňuje plochu obrazu, obraz ako taký, formát obrazu a jeho vymedzenie. Podstatnú úlohu hrá tiež kvalita a intenzita farby a seriálne farebné dispozície. Nemenej podstatné je však aj maliarske gesto, čo v súčte generuje komplexitu Rajlichovej maliarskej tvorby. Krajné vypätie maliarskeho modernizmu excelovalo vo svetovom meradle v 70. rokoch výstavou Fundamental Painting v amsterdamskom Stedelijk Museu (25. apríl1975 – 22. jún 1975), ktorej súčasťou bol medzi 18 americkými a európskymi tvorcami (Robert Ryman, Agnes Martin, Robert Mangold, Gerhard Richter a ďalší) aj Rajlich. Rajlichova tvorba 70. rokov a tvorba jeho súčasníkov vo svojej maximalistickej estetičnosti svojím spôsobom uzatvára modernistický umelecký vývoj, ktorý sa začal v priebehu druhej polovice 19. storočia, avšak intencia a umelecká kapacita týchto tendencií neboli zďaleka vyčerpané. To dokazuje práve ďalší Rajlichov vývoj, daný nielen farebnou extenziou, ale aj istým nadhľadom a postkonceptuálnou hravosťou, s ktorou akceptuje vo svojej tvorbe aj farebne nezdržanlivé „readymadové" materiály. Je možné sa prieť, či dôraz na redukciu, myšlienkový potenciál a estetický minimalizmus nespôsobili v 70. rokoch istú roztržku medzi publikom a tvorcami, v každom prípade však bolo zrejmé, že táto umelecká fáza bola nielen umeleckou nutnosťou, ale aj obdobím, ku ktorého odkazu, napokon stále živému, sa neustále vraciame. A to nie z potreby historickej rekognoskácie, ale vďaka prekvapivému zisteniu jeho účinnosti, kvality, myšlienkovej brilantnosti a abstraktnej výpovednosti. A ako ukazuje Rajlich, s týmto materiálom je aj naďalej možné pracovať ako s aktuálnym a živým umením. Rajlichovo dielo je zastúpené v mnohých verejných zbierkach, napríklad: Stedelijk MuseumAmsterdam, Gemeentemuseum (dnes Kunstmuseum) Haag, Museum Boijmans Van Beuningen Rotterdam, Museum of Modern Art v New Yorku MNAM/Centre Pompidou v Paríži SMAK v GenteNational Gallery of Canada v Ottawe, Národná galéria Praha. V rokoch 1999 – 2002 bol Rajlich hosťujúcim umelcom v ateliéroch MNAM/Centre Pompidou v Paríži. Od roku 2010 žije a pracuje v Prahe a v Taliansku neďaleko Lago di Garda. Martin Dostál